pondelok 2. novembra 2009

1. Znova v tom...?

by elanima, miriela, mortycia & pocoloca

Dva mesiace sa Sarah držala statočne. Nemyslela na nič, čo sa stalo v minulosti, hľadela do budúcnosti s jasne stanovenými plánmi. Aspoň tak sa jej zdalo. Vyhýbala sa sestre, prestala chodievať domov na víkendy a na miesta, o ktorých vedela, že sa tam zdržuje jej ex. Nezaujímalo ju, čo bolo po tom ako za sebou tresla dvermi a opustila minulý život, ktorý takmer celý obetovala tomu, kto ju nakoniec zradil. Jednoducho spálila mosty.
V jeden slnečný jarný deň, ktorý už vo vzduchu sľuboval leto, si vyšla s kamarátkami na kávu do obľúbenej kaviarne. Sedeli a klebetili už dobré dve hodiny, keď si k susednému stolu prisadol jej spolužiak. Chodievali spolu na prednášky, zbežne sa poznali, no nikdy sa nesprávali ako ktovieakí kamaráti. Preto ju dosť prekvapilo, keď na ňu žmurkol a usmial sa. Rozpačito mu opätovala úsmev a vrátila sa k svojej káve. Nie, nenechá si nikým znova zamotať hlavu. Myšlienkami sa trochu nasilu vrátila ku kamarátkam a k aktuálne preberanej a celkom obľúbenej téme, čokoláda.
"Viete, čo je najlepšie afrodiziakum?" hodila jedna z kamarátok otázku do pléna, no nečakala na odpoveď, hneď si aj odpovedala: "Namáčať si jahody do horúcej čokolády. Keď to z nich tak krásne kvapká, nechať to dopadnúť na určité miesto a potom... no, veď viete." dokončila a zachichotala sa.
Sarah sa začervenala, no nie preto, že by ju takáto téma rozhovoru pohoršovala, či také niečo, ale preto, že sa jej pri tých slovách v hlave zjavil obrázok jej a spolužiaka od vedľajšieho stola.
Študovali spolu už dva roky, ale nikdy si ho viac nevšímala, pretože jej objektom záujmu bol niekto iný, kto ju pred dvomi mesiacmi hlboko ponížil.
Kamarátky sa bavili ďalej, no ona sa ponorila do svojich myšlienok a začala spomínať, rozmýšľať, prečo si vtedy vybrala práve jeho a nie niekoho obyčajnejšieho, no spoľahlivejšieho ako napríklad tohto spolužiaka.
Po chvíľke ju zo zamyslenia vytrhol čašník, ktorý k nim pristúpil a postavil pred ňu pohár s pestrofarebným miešaným drinkom so slamkou a dáždničkom. Presne podľa jej gusta.
"Toto vám posiela ten mladý muž od vedľajšieho stola" povedal jej a odišiel. Sarah zostala ako obarená. Ešte nikdy sa jej nestalo, aby jej niekto niečo poslal takýmto spôsobom. Kamarátky na ňu len s úžasom pozerali a hneď sa otočili a pohľadom zoskenovali jej spolužiaka.
"Chutný." skonštatovala jedna.
"Hej, je to kus." pridala sa druhá.
"Ak ho nechceš, ja sa obetujem." zaklincovala to tretia.
Sarah sa iba nervózne zasmiala, no nepovedala nič. So spýtavým pohľadom a trasúcimi sa kolenami pristúpila k nemu.
"Ahoj Mathew... hmmm, ďakujem za drink," cítila, ako sa červená, "nepridáš sa k nám?"
"Ahoj, Sarah. Rád sa pridám," usmial sa, "samozrejme, ak to tvojim kamarátkam nebude vadiť."
"Keby im to vadilo tak tu nie som." povedala ticho a vydala sa späť k stolu. S úsmevom od ucha k uchu ju teda nasledoval a prisadol si k nim.
"Baby, toto je môj spolužiak Mathew." predstavila ho kamarátkam.
"Hovorte mi Matt." povedal a usmial sa snáď ešte žiarivejšie, ak to vôbec bolo možné.
Spočiatku to bolo celé trošku rozpačité. Baby vtipkovali, priam sa trhali o jeho pozornosť. No Sarah bola už aj tak celkom zmätená zo svojich myšlienok a nedokázala sa plne sústrediť na rozhovor, ktorý prebiehal okolo nej. Zrazu sa prichytila ako zamyslene civí na Matta. A to práve vo chvíli, keď sa ich pohľady stretli. Celá očervenela (čo bolo úplne bežné pri kontakte s ľuďmi, ktorých ešte veľmi dobre nepoznala) a rýchlo uhla pohľadom. "Čo to do kelu robím!?" vynadala si v duchu a radšej sa rýchlo ospravedlnila a odišla to predýchať na vécko.
Na toalete si trocha opláchla tvár a zamyslene sa zahľadela do zrkadla na svoj obraz. Je to také zlé?, napadlo ju. Súmerné črty tváre, ktorej dominovali veľké hnedé oči, lemovali čierne postupne zostrihané vlasy. "Nie, vôbec to nie je zlé," pomyslela si trochu vzdorovito, "ak budem chcieť, môžem mať kohokoľvek." Jej myšlienky náhle pretrhlo otvorenie dverí. Veľké hnedé oči, plavé vlasy, rovnaký nos. Jej sestra.
"Dočerta, a ty tu čo robíš?" vyštekla Sarah nahnevane, napriek tomu, že obyčajne mala veľmi miernu povahu. Táto jediná osoba na svete však bola výnimkou, spoľahlivo ju vždy vytočila len svojím zjavom.
"Ahoj, Sar, aj ja ťa rada vidím." povedala plavovláska afektovane a prešla k umývadlu.
"Nehovor mi Sar, Jessica." precedila Sarah pomedzi zuby, na čo si jej sestra len posmešne odfrkla, z maličkej kabelky vybrala pudrenku a začala sa upravovať pred zrkadlom.
V Sarah to vrelo, tak sa radšej rozhodla vrátiť sa späť k stolu, než urobí alebo povie niečo, čo by neskôr ľutovala alebo ešte horšie niečo, čo by ju v očiach jej sestry strápnilo už úplne.
Pri odchode z dámskych vécok však za sebou nezabudla patrične tresnúť dverami.
Poobzerala sa okolo seba či tým buchnutím nevzbudila príliš veľkú pozornosť. No z celej kaviarne sa na ňu otočila len jedna hlava. A tá jej sa okamžite zakrútila prekvapením. "No to snáď nie je možné. Toto musí byť zlý sen." prebleslo jej mysľou. Vrhla tým smerom jeden škaredý pohľad, ktorý by bol schopný aj vraždy a čo najdôstojnejšie vykročila späť ku svojmu stolu.
"V poriadku?" podozrievavo si ju premeral Matt, keď sa znova usadila po jeho boku.
"Jasné, som v pohode," s trochu sileným úsmevom mu odpovedala a snažila sa pritom, aby vyzerala čo najspokojnejšie a najvyrovnanejšie. Neustále však po očku sledovala vzdialenejší stôl, pri ktorom sedel ten nenávidený pár. "Teraz je super príležitosť," pomyslela si rýchlo, keď bol práve Matt aj jej ex otočený k nej, schytila Mattovu tvár do dlaní a vtisla mu na pery krátky sladký bozk.

streda 21. októbra 2009

Prológ

by elanima, miriela & mortycia

Vošla dnu a prekvapene zostala stáť. Musel to byť len zlý sen, lebo nie, to jednoducho nemohlo byť možné. On a ona. Spolu. Jej frajer a jej sestra. V jej posteli.
Zažmurkala, aby sa presvedčila, či sa jej to len nesníva. No obraz sa nezmenil. Stále videla tú istú nerušene sa maznajúcu dvojicu.
Čo urobiť? Vyrobiť scénu či sa otočiť a nepozorovane odísť?
Slzy, ktoré jej začali stekať po tvári, to vyriešili za ňu. Nebola v stave na konfrontáciu. A tak zvolila to, čo takmer vždy. Útek.
Vybehla z bytu a tresla za sebou dvermi. Zas až tak veľmi jej na pohodlí tých zradcov nezáležalo. Bežala dolu schodmi a hlasno vzlykala.

Chcela ho prekvapiť. Celý týždeň si plánovala, ako príde o deň skôr domov zo školy, aby si mohli urobiť krásny víkend pri jazere. A načo to bolo dobré? Aby ju takto ponížil? A jej sestra? S tou si už nemala čo povedať. Bol koniec. Definitívny. Nech si vysvetľujú koľko sa im bude chcieť, ona sa sťahuje k rodičom. Aspoň tí ju ešte neokašľali.
Prečo jej takto ublížil? Keď s ním volala, cítila v jeho hlase nejaký divný tón, ale nezaoberala sa tým. Teraz zistila, čo to bolo. Nemohol jej povedať, že sorry, ale je koniec? Muselo to dopadnúť takto? A ešte s jej vlastnou sestrou a v jej vlastnej posteli.

Nechápavo pokrútila hlavou. Osušila si tvár do rukáva svetra, vzdorovito zdvihla hlavu a zhlboka sa nadýchla predtým ako vykročila z bytovky von na ulicu. Stačilo. Nebude sa pre nich viac trápiť, rozoberať čo by bolo keby. Nestáli jej za to. Dopadla posledná kvapka, ktorú jej povestný pohár trpezlivosti potreboval, aby sa prelial. Už si viac nenechá skákať po hlave. Vykašle sa na všetkých a začne si žiť nový vlastný život.

streda 14. októbra 2009

Aj ja chcem :-)

Ja sa pridávam tiež k vám odvážlivkyniam (krkolomné slovo, dúfam, že je správne napísané :-)).
To ma napadlo len tak, že napíšme niečo spoločné a už je to tu. Tak poprajme tomuto blogu veľa šťastia a úspechov do ďalších spoločne prežitých chíľ. A snáď to bude mať aj nejaký ten úspech :-)

utorok 13. októbra 2009

Miriela sa hlási do služby :)

Ahojte ľudkovia, aj neľudkovia, skrátka všetci, ktorí ste sa sem nejakým spôsobom dostali a čítate tieto riadky. Tento projekt vznikol tak, že vznikol. A keďže toho mám ešte na práci strašne málo, rozhodla som sa zúčastniť a tak pri troche šťastia vznikne nejaká krásna trafená a možno aj zmysluplná poviedka. Uvidíme. Majte sa zatiaľ krásne 8)

uvítanie do života

Tááákže, vítam vás na našom spoločnom blogu :)
Verím tomu, že sa tu budú písať pekné veci, dejiny a neviem, čo sa ešte môže písať.
Meňte si blog, jak len chcete, realizujte sa, fantazírujte :)
Príjemné blogovanie prajem ;)